Vo vyspelejšom a humánnejšom systéme vzdelávania by ľudia nadobudli nový typ hodnotového rebríčka . Uvedomili by si taktiež množstvo výhod vyplývajúcich zo spolupráce narozdiel od súťaživosti . V spoločnosti bez vlastných záujmov by bolo nemožné primäť talenty vedeckej a technickej obce , aby sa zapojili do výskumu zbraní alebo akéhokoľvek spoločnosť ohrozujúceho výskumu . Takýto prístup nazývame „ praktická morálka “. Ale náš novší , humánnejší a produktívnejší prístup by zastával nevojenské riešenia v medzinárodných sporoch . To si žiada zaujať globálne stanovisko , ktoré by znamenalo značné zlepšenie a odvrátenie sa od národných a sebeckých záujmov . Mohli by sme použiť poznatky a informácie ako nástroje , ktoré by sme odložili , až by boli predstavené dôkazy vhodnejších metód .
Niektorí ľudia spochybňujú morálnu povahu procesu , keď zdanlivo dostanú niečo za nič . Nedávno jeden študent vysokej školy oponoval mojej myšlienke „ dostať niečo za nič “. Spýtal som sa ho , či za školu platí on , alebo jeho rodičia . Priznal , že školu mu platia rodičia . Potom som poukázal na to , že ak naozaj verí tomu , že by ľudia nemali dostať niečo za nič , tak potom , ak by niektorý z jeho bohatých príbuzných náhle umrel , poukázal som na to , žeby mal teda uprednostniť , aby financie šli do fondu na výskum rakoviny a nie jemu . Avšak študent s mojím návrhom nesphlasil ( dostať niečo za nič ). Len tým , že sa narodíme v rozvinutej krajine , máme prístup k mnohým veciam , na ktorých vzniku a vývoji sme sa nepodieľali , ako sú telefón , automobil , elektrina , tečúca voda a pod . Tieto dary ľudskej vynaliezavosti a vynálezy nedegradujú naše životy , ale práve naopak , obohacujú ich a zlepšujú . Čo nás ale skutočne zosadzuje z pozície inteligentných tvorov je náš prístup a nedostatok záujmu o tých , ktorí to najviac potrebujú , ktorí sú vystavení chudobe , hladu a žijú bez strechy nad hlavou . Spoločenské návrhy , ktoré predostierame v tomto čísle , sotva poskytnú dostatok priestoru a možností jedincom k rozvoju ich plného potenciálu v čomkoľvek , čo si vyberú , bez obáv zo straty osobitosti alebo podriadenia sa rovnorodosti .
Definícia pojmu ekonomika založená na zdrojoch znamená , že všetci ľudia sa podieľajú na jej benefitoch . V monetárnom systéme existuje prirodzený dôvod na korupciu , čo znamená získať konkurečnú výhodu nad niekým iným . Ak by niektorí jedinci nemali vlastné , sebecké záujmy alebo by sme nepoužívali peniaze , nikto by neprosperoval zo zatajovania názoru niekoho iného alebo falzifikovania informácií , či zneužívania niekoho . Neboli by potrebné žiadne skryté , strnulé , spoločenské bariréry , ktoré by niekoho obmedzovali alebo bránili zavádzaniu nových myšlienok . Hlavným cieľom by bol prístup k informáciám a dostupnosť tovarov a služieb všetkým ľuďom . Takáto kultúra spoločnosti by ľuďom priniesla možnosť podieľať sa na vzrušujúcich výzvach . Ekonomika založená na zdrojoch by vytvorila také prostredie , ktoré by podnecovalo široký a pestrý rozsah individuálnosti , kreativity , konštruktívnej snahy a kooperácie bez akéhokoľvek elitárstva a podobne . Najdôležitejšie je ale , že ekonomika založená na zdrojoch by generovala omnoho odlišnejší , ale za to stimulujúci systém založený na rešpektovaní človeka a životného prostredia . Nešlo by o rovnorodú kultúru , ale o kultúru , ktorá je navrhnutá tak , aby bola v neustálom procese rastu a vývoja .