Spoločenské problémy prameniace z masívnej nezamestnanosti ľudí , ktorí sú považovaní za nepotrebných z dôvodu zavádzania automatizácie , sú považované za nepodstatné , ak sa o nich vôbec hovorí a uvažuje . Akákoľvek potreba , ktorú je nutné ošetriť , hrá voči profitu druhé husle . Ak biznis nevynáša , služby sú stiahnuté z trhu . Jednotlivé odvetvia priemyslu sa snažia vylepšiť si svoju konkurenčnú pozíciu na trhu , aby mohli zvýšiť mieru zisku svojim akcionárom . Cieľom spoločnosti založenej na monetárnom systéme nie je podieľať sa na výrobe tovarov a poskytovaní služieb , aby zlepšila životy ľudí . S rastúcim verejným záujmom o skleníkový efekt , kyslé dažde , znečistený vzduch a vodu , a pod . si niektoré spoločnosti taktiež začínajú uvedomovať , že pre udržanie prítomnosti na trhu je v ich najlepšom záujme brať ohľad aj na záujmy spoločnosti a životného prostredia . Hoci sú takéto sklony chvályhodné , nepostačujú na riešenie globálnych problémov mrhania , ničenia životného prostredia a zbytočného ľudského utrpenia .
Monetárny systém bol síce užitočný , ale len ako dočasný nástroj , keďže vznikol z dôvodu určenia ceny v prípade zriedkavo sa vyskytujúcich komodít alebo práce vynaloženej pri výrobnom procese . Je samozrejmé , že monetárny systém nahradil barter , ktorý zahŕňal priamy predaj predmetov alebo služieb . Na druhej strane , keďže v minulosti neexistoval žiadny univerzálny štandard barteru , dnes neexistuje žiadny globálny monetárny systém . Jedinci a skupiny , dnes rovnako ako v minulosti , stále potrebujú vymieňať predmety a prácu za dnešný tovar a služby . Nevyvážená distribúcia materiálov , schopností a zdrojov naprieč celým svetom si vyžaduje globálny obchod .
Až do obdobia spred pár desaťročí monetárny systém do istej miery fungoval . Celosvetová populácia troch miliárd ľudí nemrhala svetovými zdrojmi a energiou až v takej miere , ako je tomu dnes , globálne otepľovanie nebolo také evidentné a len relatívne malá skupina jedincov postrehla , že došlo k znečisteniu vody a vzduchu . Začiatok 21 . storočia však zaznamenal exponenciálny nárast ľudskej populácie na necelých 6 miliárd ľudí , s čím súviselo ubúdanie zdrojov a zásob energie , globálne otepľovanie sa stalo realitou , znečistenie očividným . Planéta je v kríze a väčšina svetovej populácie nedokáže naplniť ani len svoje základné potreby , pretože títo ľudia nemajú prostriedky , aby si zakúpili čoraz drahšie a drahšie zdroje . Peniaze , a nie dostupnosť zdrojov , dnes determinujú životný štandard človeka .
V monetárnom systéme kúpna sila nesúvisí s našou schopnosťou produkovať tovar a služby . Napríklad , v hospodárskom úpadku sú síce CD vo výkladoch , autá na parkovisku , ale množstvo ľudí nemá postačujúcu kúpnu silu , aby si tieto produkty zabezpečilo . Planéta je stále tým istým miestom ; to len pravidlá hry nie sú potrebné a spôsobujú konflikty , nedostatok a zbytočné ľudské utrpenie .
V dnešnej kultúre profitu neprodukujeme tovar kvôli naplneniu ľudských potrieb . Nestaviame domy na základe populačných potrieb . Nepestujeme jedlo , aby sme nakŕmili ( hladných ) ľudí . Hlavným motivačným prvkom priemyslu je zisk .
Monetárny systém je dnes skôr prekážkou pri prežití a nie spôsobom , ako povýšiť existenciu jedinca a jeho osobný rast nad profit . Užitočnosť tohto vymysleného nástroja už dávno skončila . Obmedzenia , ktorým čelí ľudská populácia z dôvodu konštruktu peňazí možno postupom času vyradiť z prevádzky . Ľudia nepotrebujú peniaze , ale prístup k zdrojom a službám . Keďže ľudstvo potrebuje zdroje k svojej vlastnej existencii , systém , ktorý by nahradil peniaze , by mal tieto ľudské potreby zabezpečiť bez toho , aby finančné alebo politické záujmy predstavovali nejakú prekážku pre svoju povahu súkromného zisku za cenu životov a živobytia populácie . Ekonomika založená na zdrojoch potom logicky reprezentuje náhradný scenár pre spoločenský systém . Tento systém by sa postupne implementoval , kým peňažný systém by sa pomaly , ale isto , vytrácal z našich životov .
Všetky spoločensko-ekonomické systémy , ktoré poznáme - socializmus , komunizmus , fašizmus a dokonca aj tak často ospevovaný kapitalistický systém voľného podnikania - udržiava spoločenskú stratifikáciu , elitárstvo , nacionalizmus a rasizmus , ktorých základom je ekonomická nerovnosť . Pokiaľ bude existovať spoločenský systém využívajúci peniaze alebo barter , dovtedy budú ľudia a národy hľadať spôsoby , ako si udržať pozíciu diferenčnej výhody . Ak to nedosiahnu prostredníctvom reklamy , siahnu po iných alternatívach , ako je napríklad vojenská intervencia .
Vojna reprezentuje zlyhanie národov na najvyššej možnej existenciálnej úrovni pri riešení svojich rozdielov . Z čisto pragmatického hľadiska ide o najneefektívnejšie mrhanie životmi a zdrojmi , akého sa kedy živá bytosť na zemi dopustila . Tento násilný a surový pokus vyriešiť vzájomné medzinárodné rozdiely nadobudol skazonosný podtext nástupom rozvoja počítačmi ovládaných termonukleárnych systémov dopravy , smrtiacich chorôb a plynov a hrozby sabotáže národných počítačových sietí . Aj keď sa štáty snažia dosiahnuť mier , žiaľ , často im chýbajú poznatky , ktoré by im pomohli v dosiahnutí mierumilovných riešení .