Slepý homosexuál
Čítal som článok o chlapcovi, ktorý bol slepý už od narodenia a
ktorý sa nerád hral s ostatnými chlapcami, pretože mal nadváhu a
bál sa, že zakopne. Kvôli tomu sa radšej hral s dievčatami a následne sa začal aj tak správať. „Uprednostňoval som čítanie kníh s Brailovým písmom alebo rozprávanie sa s dievčatami. Dokonca som sa
naučil aj driblovať s loptou, naučil som sa aj nejaké verše, čo si
dievčatá spievali, keď sa hrali s loptou alebo skákali šnúru.“
Ale dievčatá ho neskôr začali odmietať: „Zaobchádzali so mnou nepekne a onedlho dievčatá prestalo baviť hrať sa so mnou, takže
som bol väčšinu času sám, čítal som, počúval, čo sa deje okolo
mňa.“ Mohlo vtedy dôjsť k zmene, kedy sa mu začali páčiť chlapci?
Nepotvrdil to, ale mohlo to tak byť, pretože, ako hovorí, v tom veku
nevedel o rozdieli medzi chlapcami a dievčatami: „Všetci chlapci
sa zaujímali o šport a tvrdé hry. Ale ja som taký nebol. Niektorí hovorili o dievčatách, ale keďže som bol slepý od narodenia, a nikto
nikdy so mnou nehovoril o sexe, nevedel som, o čom sa rozprávajú. Hanbím sa priznať, že som nepoznal rozdiel medzi dievčatami a chlapcami, okrem toho, že dievčatá sa ku mne správali lepšie a ešte stále sa cítim divne, keď objímam žiaka – mužského pohlavia.“
Zhrňme si to: Nepoznal rozdiel medzi chlapcami a dievčatami. Vedel len na úrovni kultúry, že dievčatá sa k nemu správali lepšie a
chlapci boli drsní. A vtedy bol odmietnutý dievčatami a neskôr ho
začali priťahovať tie aspekty, ktoré patrili chlapcom.
Samozrejme, že je to moja interpretácia celého príbehu, ale prosím, prečítajte si článok, ktorý napísal a vyvoďte si vlastné závery.
Mali by ste mať ale na pamäti, že všetky tie vzory správania, o
ktorých ľudia tvrdia, že majú pôvod v génoch, môžu byť vyvolané
prostredím. Ale ak by sme tieto gény nadobro izolovali, a ľudia bez
týchto génov by sa správali podobne ako tí, ktorí ich majú, potom
prítomnosť takéhoto génu je absolútne irelevantná a musíme vziať
do úvahy prostredie.