„ Akékoľvek fly-by-wire lietadlo môže byť [ bezposádkovo riadeným vozidlom ],“ vysvetľuje . „ Ovládanie je digitálne , nie analógové , všetko je vykonávané elektronicky , takže nie je potrebná osoba ovládajúca hydraulický ovládač .“
Jedna vec je vykonať test letu s pilotom , ktorý sedí v simulátore v prípade nebezpečia , ale druhá vec je napratať lietadlo 350 pasažiermi a poslať ich na cestu naprieč Atlantickým oceánom bez ľudskej posádky v kokpite . Z tohto dôvodu bude technológia automatického riadenia letov zavedená v postupných fázach .
Už dnes sme v ére , kedy lietadlá pilotujú len dvaja ľudia , pred niekoľkými desiatkami rokov obsluhovalo lietadlo počas letu päť pilotov . V blízkej budúcnosti narastajúca automatizácia bude znamenať to , že číslo sa zníži na jedného pilota . A v nasledujúcej fáze by mohli civilné lietadlá ovládané zo zeme uzrieť svetlo sveta tak ako je tomu dnes v prípade vojenských či vedeckých lietadlách .
Vzhľad
Finálnym krokom bude odstránenie ľudského faktoru z procesu riadenia . To znamená , že lietadlá budú musieť byť schopné vykonávať komplexné riešenia . „ Lietadlo bude musieť poznať svoju polohu , svoj technický stav , kam má namierené , aké sú poveternostné podmienky , vedieť sa orientovať a podobne ,“ odhaľuje Davis . „ Budú potrebné neprestajne monitorovacie systémy , ktoré budú vedieť rozpoznať , kedy sa systém rúca . A nejde len o vyhnutie sa kolíziám , ale ide aj o ich nezapríčinenie .“ Inými slovami , lietadlo bude musieť vnímať svoje okolie a byť schopné naplánovať si novú trasu , ktorá sa nekrižuje s inými letovými trasami na oblohe – inteligencia známa ako „ zaznamenaj a reaguj “.
Toto je v súčasnosti úlohou pilota , ktorý sa môže pozrieť na radar a hľadieť cez okno . Ale videnie stroja nie je také jednoduché a vyžaduje si videokamery , senzory a výkonný počítač na interpretáciu toho , čo vidí v reálnom čase .
Avšak aj v tejto oblasti bol učinený pokrok . Stačí sa vám pozrieť len na vývoj zautomatizovaných áut , že počítače sa zo dňa na deň zlepšujú v snímaní a vnímaní svojho okolia .
Súčasné Unmanned Aerial Vehicles ( v preklade " Bezpilotné lietadlá ) – dokonca aj tie riadené pilotmi – majú už senzory typu „ zaznamenaj a reaguj “ / „ zaznamenaj a vyhni sa “, sú zodpovedné za drobné omeškanie medzi operátorom odosielajúcim inštrukcie a doručením informácií lietadlu . Profesor Cummings verí , že možnosti sa len rozšíria . „ V prípade dnešných lietadiel , ktoré máme dispozícii , množstvo rozhodnutí o tom , čo spraviť , sa odohráva dole na zemi . V samostatne riadenom lietadle budú však tieto rozhodnutia vykonávané na palube lietadla samotným lietadlom .“
Dr . John Tracey , šéf technologického oddelenia Boeingu súhlasí . Nevidí dôvod , aby všetky rozhodnutia vykonávala letecká kontrola .
„ Súčasný systém riadenia letovej prevádzky ( RLP , v orig . ATM , alebo Air Traffic Managemet System ) ktorý máme je založený na technológii z 50 . rokoch 20 . storočia ,“ prezradil mi na nedávnom technologickom summite konajúcom sa v Sillicon Valley . „ Je založený na predpoklade , že lietadlo nevie , kde sa nachádza , nevie si vypočítať ako sa dostať z miesta kde je do miesta , kam smeruje , že nevie , kde sa nachádzajú všetci ostatní a že účelom systému ATM je udržať lietadlá od seba . Ale všetko sú to chyby .“