Toto je hudba budúcnosti: malé inteligentné zariadenia vôkol nás, ktoré navzájom koordinujú
svoje aktivity. Kávovar, ktorý “prehovára“ k budíku. Termostat, ktorý spolupracuje s pohybovými senzormi. Stroje vo fabrike, ktoré komunikujú s rozvodnou sieťou a s krabicami so surovinami. Dekádu po tom, čo Wi-fi umožnila sa pripojiť počítačom na bezdrôtovú sieť – a 5 rokov po tom, ako boli uvedené smartfóny na trh – sme svedkami éry, keď väčšina pozemských vecí v našich životoch dokáže medzi sebou komunikovať, vykonávať príkazy a poskytovať nám dáta, ktoré sme nikdy predtým nemali.
Predstavte si továreň, kde každý jeden prístroj, každá hala získava spätné informácie na vyriešenie problému na výrobnej linke. Predstavte si hotelovú izbu (ako napríklad tie v hoteli Aria
v Las Vegas), kde svetlá, prehrávač a žalúzie nie sú ovládané z riadiacej stanice, ale prispôsobia sa vaším požiadavkám predtým než vstúpite. Čo tak fitko, kde stroje poznajú váš cvičebný
plán, prípadne vám ho navrhnú prv, než prídete alebo zdravotnícke zariadenia, ktoré sa načiahne po najbližšom defibrilátore, keď dostanete infarkt myokardu. Pouvažujte nad hybridným autom – ako nový Ford Fusion – ktoré dokáže maximalizovať energetickú účinnosť len
tým, že sa bude blížiť k nabíjacej stani ci.
Existuje viacero vodítok k tejto budúcnosti, podobné tej, akú Hawkinsonom zhmotnil - DC
štartovací balíček1, SmartThings2; čo je pravdepodobne najvyvinutejšia sieť, ktorá prepája
separované predmety. Vyše 200 vecí v jeho dome, počnúc garážovými dverami, cez kávovar
končiac dcérinou trampolínou, je prepojených na jeho SmartThings systém. Jeho kancelária
môže automaticky poslať správu jeho žene, keď odíde z práce a dať príkaz domácej
klimatizácii na spustenie.
V takejto budúcnosti už raz vložená inteligencia do našich prístrojov bude neustále prúdiť vo
vesmíre hmatateľných vecí. Technici sa snažili pomenovať tento rozvíjajúci sa fenomén.
Niektorí to nazvali Internet (v preklade „Celosieť“) alebo Internet of Everything (tzv.
„Všehosieť“) alebo Industrial Internet („Priemyselná sieť“) – napriek tomu, že väčšina týchto
zariadení vlastne ani nie je priamo napojených na internet, ale komunikujú cez jednoduché
bezsieťové protokoly. Ďalší pozorovatelia vzdávajúci hold holej technológii vtelenej do
toľkých chytrých vecičiek to nazývajú Senzorická revolúcia.
Ale ponúkame vám aj ďalší spôsob ako premýšľať o tom, čo vyrábame: Ide o naprogramovateľný svet. Koniec koncov, čo je na tejto budúcnosti úžasné nie sú senzory a nie je to ani prepojenie všetkých senzorov so zariadeniami a predmetmi. Faktom je, že len čo dostaneme do
našej siete dostatočný počet zariadení, nebude sa jednať už o jednorazové záležitosti alebo
zdroje informácií, ale stanú sa celistvým systémom, dokonale zladeným hrajúcim obrovským
orchestrom. Ako vidíte, je to protikladom „Internetu“ tak ako ho poznáme dnes – v dobe cloudov a aplikácií a internetových násteniek – predstavuje to systém rovný s rovným, v ktorom
každý jeden uzol je rovnomerne napájaný. Tieto prepojené predmety sa budú správať ako
ucelený roj „včiel“, dronov, rozložená légia botov, vzdialených a niekedy skrytý z dohľadu a
predsa len budú koordinované, ako keby tvorili jeden obrovský prístroj.
Aby sme dosiahli celý potenciál naprogramovateľného sveta je nutné, aby sme prešli tromi
štádiami:
1. Ide o uvedenie čo najväčšieho množstva prístrojov na túto sieť – viac senzorov, viac
procesorov v každodenných objektoch, viac bezdrôtových odvádzačov, ktoré budú
extrahovať dáta z procesorov, ktoré už existujú.
1 V origináli DC based startup
2 ChytréVeci